Cuckoldry - paroháč

Pre túto dynamiku a praktickosť využívania toho najlepšieho z oboch genetických svetov považujú ženy za potrebné „podvádzať". Toto podvádzanie sa môže robiť proaktívne alebo reaktívne. V reaktívnom modeli sa žena, ktorá sa už spárovala s vybraným dlhodobým partnerom podieľa na mimomanželskom alebo mimopárovom sexuálnom styku s krátkodobým partnerom (t. j. podvadzajúca manželka alebo priateľka). To však neznamená, že táto krátkodobá príležitosť sa nemôže vyvinúť do druhého dlhodobého partnera, ale samotná akcia nevernosti je metódou na zaistenie lepšieho genetického materiálu, ktorú dokáže poskytnúť už spomínaný mužský poskytovateľ. Proaktívne podvádzanie je dilema Single mamičiek. Táto forma „podvádzania" sa spolieha na to, že sa žena splodí decko s mužom dobrých génov, vynosí jeho deti a potom ho opustí alebo nechá jeho, aby on opustil ju (opäť prostredníctvom vynájdených spoločenských konvencií), aby našla dobrého otca, ktorý sa o ňu postará a deti jej bývalého Good Genes partnera, aby zariadil ich bezpečnosť, potravu. Chcem znovu zdôrazniť, že (väčšina) žien nemá vedome skonštruovaný a uznaný hlavný plán na vykonanie tohto cyklu a zámerne doňho nechytí do pasce mužov. Motivácie tohto správania a sprievodné logické sociálne dôvody, ktoré boli vynájdené, sú skôr nevedomým procesom. Ženy si väčšinou neuvedomujú túto dynamiku, avšak napriek tomu sú pod jej vplyvom. Pre ženu akéhokoľvek typu na uľahčenie metodológie šľachtenia s najlepším genetickým partnerom, ktorého je schopná prilákať a zabezpečiť prežitie svojho vlastného potomstva s najlepším živiteľom je vývojový jackpot.

Na určitej úrovni vedomia muži prirodzene cítia, že s touto situáciou je niečo zlé, hoci nemusia byť schopní uviesť dôvody prečo to cítia alebo nerozumejú tomu v zmätočnom ženskom odôvodnení toho. Alebo sú frustrovaní sociálnymi tlakmi, aby „urobili správnu vec", sú zahanbení do mučenia sa / spasiteľa a sú zaviazaní k predstieranej zodpovednosti za tieto konvencie. Predsa len niektorí napriek tomu to vidia dosť dobre, aby sa vyhýbali slobodným matkám, buď predchádzajúcimi skúsenosťami, alebo pozorovaním iných mužských paroháčov, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a zaistenie - bez ohľadu na to, do akej miery sú zúčastnení alebo nezúčastnení - úspešného reprodukčného úsilia iného muža s touto ženou. Muži často spadajú do role proaktívneho alebo reaktívneho paroháča. On nikdy nebude mať rovnaké výhody ako jej expartner v rovnakej miere čo sa týka sexuálnej túžby alebo bezprostrednej blízkosti (vzrušenia), pričom zároveň bude povinný znášať spoločenské tlaky musieť zabezpečiť cudzích potomkov otca dobrých génov. Dalo by sa tvrdiť, že môže prispievať minimálne na ich blaho, ale na určitej úrovni, či už emocionálnou, fyzickou, finančnou alebo vzdelávacou, vynaloží určité úsilie pre genetický materiál iného muža výmenou za miernu formu sexuality / intimity matky. Do istej miery (aj keď iba z dôvodu jeho prítomnosti) sa delí o rodičovskú investíciu (rodičovstvo, povinnosti), ktoré by mal znášať krátkodobý expartner. Ak nič iné, prispieva jej svojím časom a úsilím, ktorý by mohol lepšie investovať do hľadania sexuálnej partnerky, s ktorou by sa mohol pokúsiť o svoj vlastný genetický imperatív (potrebu) svojou vlastnou metodológiou. Netreba dodávať, že neexistuje nedostatok mužov, ktorí sú sexuálne utrápení natoľko, aby prehliadli dlhodobé nevýhody a nielen odmeny, ale posilňujú zlé rozhodnutia slobodnej matky (z pohľadu jeho záujmov), pokiaľ ide o jej plodiaci výber a plány výmenou za krátkodobé sexuálne uspokojenie. Ďalej tým, že posilňuje jej správanie, posilňuje sociálne konvencie (zvyky) pre mužov aj ženy. Je dôležité mať na pamäti, že v tomto veku sú ženy v konečnom dôsledku výlučne zodpovedné za mužov, s ktorými sa rozhodnú rozmnožovať (samozrejme okrem znásilnenia) a rodiť svoje deti. Muži nesú zodpovednosť za svoje činy nepochybne, ale je to konečné rozhodnutie ženy a jej voľba, aký osud ona a jej deti budú mať.